V utorok, 2.3.2010 primátor mesta opätovne predkladá Mestskému zastupiteľstvu v B.Bystrici návrh projektu Výstavba a obnova miestnych komunikácií vo vlastníctve Mesta Banská Bystrica. Cieľom projektu obnova vybraných úsekov miestnych komunikácií a chodníkov na spôsob projektov verejno–súkromného partnerstva (PPP). Niet pochýb o tom, že komunikácie v Bystrici sú v žalostnom stave. Niet pochýb ani o tom, že niekde sa konečne začať musí a PPP majú svoje výhody, teda zdalo by sa – prečo nie?

Štandardný a aj v SR používaný model PPP spočíva v jedinej verejnej súťaži, v ktorej subjekt verejnej správy (v našom prípade mesto) vyberie dodávateľa požadovaného diela, tento si zabezpečí financie na zhotovenie diela a následne mesto počas primeraného obdobia spláca dodávateľovi jeho cenu, samozrejme navýšenú o cenu zdrojov, teda spravidla úver. V prípade, že dielo nie je odovzdané včas, je nekvalitné alebo sa vyskytnú iné pochybenia dodávateľa, môže mesto podmieniť splácanie projektu odstránením nedostatkov. Z pohľadu mesta teda existuje jediný vzťah mesto – dodávateľ.
V Bystrici sa zvolila iná cesta. Predkladaný materiál počíta s dodávateľom, ktorý vzíde zo spravodlivej súťaže (aspoň dúfajme). Súdiac s predkladaného materiálu však už dnes vieme, že nemusí čerpať vlastné zdroje a nemusí ani hľadať úver. Mesto B.Bystrica toto urobí za neho. Mesto už totiž oslovilo svoju dvornú banku a táto je pripravená poskytnúť financie v celkovej výške 6.686.000 € potrebné na priame zhotovenie diela vybratému dodávateľovi. Tento by mal postaviť, resp. zrekonštruovať časť komunikácií a prirodzene mesto by malo tieto práce uhradiť. Projekt je však pripravený tak, že táto banka vzápätí od dodávateľa odkúpi pohľadávku voči mestu. Tým sa dostane Mesto Banská Bystrica do vzťahu s bankou, voči ktorej má povinnosť splácať 10 rokov pravidelne takmer jeden milión EURO. Banku však už nebude zaujímať kvalita komunikácií, ich opravy a údržba. Pozícia mesta voči dodávateľovi sa tým výrazne oslabí, nakoľko prípadná viazanosť jeho pravidelných platieb na dodržiavanie zmluvných podmienok je prakticky vylúčená. Samozrejme, zostávajú tu možnosti uplatnenia nárokov z vád diela aj inou cestou, to však predpokladá množstvo výziev, žalôb a pod. a nie je zaručené ich včasné odstránenie. A to radšej neuvažujem nad možnosťou, že sa po obdržaní platby dodávateľ „vytratí“ zo sveta ako fy. Interblue v kauze predaja emisií!
Druhou nevýhodou materiálu je jeho predraženie. Banka totižto odkúpením pohľadávky nevykonáva štandardnú bankovú operáciu, ale správa sa ako každý iný podnikateľský subjekt. Znamená to, že k takejto službe si pripočíta DPH. Tým, že mesto podľa zákona nie je plátcom DPH, nemôže si ju ani odpočítať a zaplatí ju v 10-ročných splátkach. Tieto „detaily“ však primátorom predkladaný materiál nespomína. Len pre porovnanie – predkladaný materiál uvažuje s navýšením ceny diela z dôvodu financovania o 3,209 mil. €, teda o 48,01%. Pri štandardnom podnikateľskom úvere na 10 rokov by mesto „preplatilo“ 2,259 mil. €, teda 25,3 %. Rozdiel v prospech financovania formou úveru je takmer milión EURO!
Je všeobecne známe, že Mesto Banská Bystrica je pomerne vysoko zadĺžené z predchádzajúcich období. Jeho úverový dlh k 31.12.2009 predstavoval približne 13,472 milióna €, to však spomínam len istinu úverov bez záväzkov z leasingu a nesplatené krátkodobé záväzky. Tento dlh prepočítaný na jedného obyvateľa Banskej Bystrice (79 003 obyvateľov) bol k 31.12.2009 vo výške cca 5.138 Sk. Týmto projektom sa jeho dlhodobé záväzky zvýšia o ďalších cca 9,895 milióna EURO a dlh každého z nás narastie na 8.742 Sk. Veľa? Málo? No podľa môjho názoru je to určite viac, ako je nutné.
A ešte jedna poznámka na záver. Cesty i chodníky v Bystrici potrebujú opravu už dlhšiu dobu. Primátorom predkladaný projekt počíta s ich splácaním tesne po skončení jeho funkčného obdobia. Keď to preložím na drobné, Saktor postaví a budúci primátor „zdedí“ povinnosť splácať. Je to fér? Veď my, obyvatelia tu chceme žiť aj potom, chceme aby sa poopravovali aj iné cesty, aby sa vybudovali aj detské ihriská, športoviská alebo verejné osvetlenie. Tak sa znovu pýtam – je tento postup pokriveného modelu PPP ten najšťastnejší?


Mgr. Ing. Radoslav Lukaj